Stravovanie zamestnancov upravuje § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení. neskorších predpisov (ďalej len: „Zákonník práce“), ktorý ukladá zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie:
- poskytnutím jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo
- prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, pričom cenou jedla sa rozumie hodnota stravovacej poukážky.
V súčasnej dobe poskytujú sprostredkovávajú stravovacie služby na Slovensku tri spoločnosti, u ktorých zamestnávateľ pre potreby svojich zamestnancov môže zakúpiť stravovacie poukážky v rôznych hodnotách minimálne však v súčasne stanovenej min. hodnote 3,83 EUR.
Keď sa pozrieme na výsledky hospodárenia týchto spoločností, zistíme, že ich tržby aj ich zisky sa pohybujú v mil. EUR ročne, a mnohokrát dosahujú lepšie hospodárke výsledky ako malé či stredné podniky podnikajúce v potravinárstve (teda min. tie pôsobiace v odvetví spracovania mäsa).
A čo je podstatou tohto biznisu ? Predsa provízie za sprostredkovanie služby. Podľa § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. bod (5) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 3 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.
To však nie je všetko. Pri objednávaní poukážok zároveň zamestnávateľ (ako objednávateľ) ešte zaplatí tzv. odmenu za službu, ktorá sa pohybuje vo výške cca 6,5 EUR v závislosti od spoločnosti + poštovné t.j pokiaľ napr. zamestnávateľ kupuje poukážky len pre 1 zamestnanca tak sa nákup celkom predraží o sumu cca 10 EUR.
Zároveň, pokiaľ napr. predajňa umožní platbu stravnými poukážkami, nemôže počítať s tým, že jej ich hodnotu preplatia v plnej výške. Cena provízie za výkup sa v týchto prípadoch môže pohybovať od 1-6% v závislosti od veľkosti a vyjednávacej sily partnera pričom v nevýhode sú hlavne menšie predajne. Toto je zároveň dôvodom, prečo predajne odmietajú zo stravných lístkov vydávať a zároveň treba povedať, že výška provízie pri vykupovaní stravných lístkov nie je zákonom žiadnym spôsobom ohraničená.
Keď sa pozriem na tento benefit z pohľadu zamestnancov, tiež to nie je vždy výhra. Na internete nájdete kopu inzerátov, kde ľudia predávajú stravné poukážky na výmenu za hotovosti. Ak sa pozriem na to ako spotrebiteľ, najviac mi vadí, že pokiaľ za nákup platím poukážkami, tak mi z nich nevydajú. Samozrejme, chápem, že prečo. Zároveň sa môže stať, že nemôžem nimi zaplatiť sa všetok tovar, ktorý nakúpim t.j. za stravné poukážky možno nakúpiť iba potraviny nie však napr. drogériu.
V médiách som minule zachytila argument, že zrušenie stravovacích poukážok by ohrozilo fungovanie HORECA segmentu. Ja sa však ako spotrebiteľ s týmto názorom nestotožňujem. Podľa mňa to, ako a kde zákazník hodnotu stravovacích poukážok minie, záleží od jeho nastavenia. Ten, kto preferuje stravovanie v reštauráciách tento zvyk nezmení. A naopak, ten kto stravovacie poukážky míňa na nákupy potravín, svoje návyky tiež nezmení.
Nebolo by preto logickejšie ak by táto možnosť nebola povinnosťou, ale iba jednou z možností? Nebolo by lepšie pokiaľ by zamestnanec mohol stravné dostávať od zamestnávateľa priamo vo svojej mzde, kde by jeho výška bola zvlášť uvedená na výplatnej páske?
A naopak, pokiaľ by zamestnávateľ mal záujem stravné poukážky i naďalej pre svojich zamestnancov nakupovať o tú možnosť by neprišiel... len možno podmienky by boli výhodnejšie... pretože už by sa nejednalo o zákonnú povinnosť,ale uplatňoval by sa iba princíp dobrovoľnosti ... čo by však určite nebol problém, pretože dobrý produkt sa predáva sám ...
Zdroj: https://evaforrai.blog.sme.sk/c/534509/su-stravne-listky-biznisom-desatrocia.html
